Úvahy

Tento blog sa pokúsi ukázať, čo sa stane s Vašim hlasom, ak vyhrá strana, ktorá smeruje k diktatúre. Môj blog vychádza z článku Timothyho Snydera, čo je americký historik špecializujúci sa na dejiny strednej a východnej Európy, Sovietskeho zväzu a holokaustu . Je profesorom histórie Richarda C. Levina na univerzite v Yale a stálym spolupracovníkom Inštitútu pre humanitné vedy vo Viedni.

My môžeme spojeniu Pellegrini – Fico vyčítať mnohé veci. Napríklad HDP. Nie rast HDP, ale to kde sa podelo. HDP je hodnota všetkého, čo sa vyrobilo a speňažilo na Slovensku, všetky tovary a služby za tento rok. Kým v roku 2006 to bolo 56,3 mld €, v minulom roku (2023 ) to bolo 122,2 mld €. Ten rast je enormný ( aj keď ide o nominálne HDP, nie HDP v stálych cenách ) . Reálne bol ten rast teda 6,44% ročne. To znamená, že aj príjmy štátu rástli enormne . Mohli by sme teda pánov Pellegriniho a Fica, ktorý tu vládli od roku 2006 s dva-krát dvojročnou prestávkou, spýtať, kde sú tie peniaze ( Love ) z toho enormného rastu? Žeby v cestách, alebo železniciach, alebo mostoch, alebo v nemocniciach, alebo v kaštieľoch a hradoch ? Máme svetové univerzity ? Máme svetové archívy ? Nie nemáme.

Ak porovnáme tú situáciu s našimi bratmi Čechmi, tak do roku 2014 bol ten rast vyšší ako v Čechách a priblížili sme sa k nim vtedy naozaj veľmi blízko. Potom sa však nožnice medzi ČR a SR v tvorbe národného bohatstva opäť otvorili. Ak však porovnáme, stav krajiny, sme na tom neporovnateľne horšie. Ak ste boli niekedy teraz nedávno v Čechách, musíte skonštatovať, že stav ciest je dokonalý. Ja som bol na svadbe na vidieku pri Vsetíne a išiel som po cestách 2. a 3. triedy, ktoré nemali ani len záplaty, nieto ešte diery. Nedávno som bol na univerzite v Zlíne a cítil som sa ako v Los Alamos. Všade vidíte zrekonštruované kultúrne pamiatky, autobusové zastávky, rôzne kultúrne a voľno-oddychové centrá. Tak sa teda pýtam, kde tie peniaze z toho rastu HDP na Slovensku sú? Žeby na Cypre, alebo v Dubaji ?

To je teda veľmi vážna otázka.

Ale dnes je tu otázka ešte vážnejšia.

Plazivo a nenápadne sa v spoločnosti šíri otrava, ktorá ľuďom blokuje mozgy, blokuje myslenie ( najmä kritické ), začína sa hovoriť, že možno by bolo lepšie, keby tu prestali vládnuť tí demokrati, ktorí sa len hádajú, míňajú peniaze a nevedia sa na ničom dohodnúť.

Vraj by bolo možno lepšie, keby tu vládol nejaký osvietený diktátor, alebo nejaká strana jedného človeka, ktorá by to celé rýchlo a bez kompromisov vyriešila. Dosadili by sme vo voľbách „nášho človeka“, najlepšie národne a konzervatívne cítiaceho a nie nejakých papagájov, čo sú platení Sorosom a americkou ambasádou. A naivne si pri tom predstavujeme, že my toho človeka ( stranu ) tam dosadíme a on (oni) budú navždy vedieť a budú nám navždy vďační , že sme ich tam dosadili. Nedajte sa vysmiať. Žiadny diktátor, nie je dlžný nikomu nič. Keď sa Putin stal s pomocou Jeľcina najsilnejším mužom v Rusku, Jeľcin hodiny čakal, že mu Putin zavolá , alebo príde. Neprišiel a nezavolal.

Ďalšou príjemnou ilúziou je, že silná ruka zjednotí národ. Opak je pravdou. Každý diktátorský režim si vyrobil svojich nepriateľov. Raz to boli intelektuáli ( červení kméri strieľali každého človeka s okuliarmi), inokedy kňazi, Stalin v tridsiatych rokoch minulého storočia zatkol 1,2 milióna príslušníkov jemu vlastnej komunistickej strany a 680 tisíc ich zabil.  U nás bolo typické hľadať nepriateľa vo vlastných radoch a tak boli popravení mnohí vysoko postavení komunisti, napríklad Slánsky a Clementis. Výsledkom vlády silnej ruky je strach a ponižujúce plazenie sa na tú správnu stranu rozdeleného sveta.

Šíria sa myšlienky, že sa nemáme starať o Ukrajinu, o Palestínu, že vlastne ani nebudeme pomáhať žiadnej krajine NATO, ktorá bude napadnutá. A preto treba voliť takého človeka, národniara, ktorý sa sústredí len na Slovensko. Diktatúra by otvorila našu krajinu tomu najhoršiemu, čo svet môže ponúknuť. Keďže sa od nás odvrátia demokratické krajiny, diktátorko si nájde kamošov v Rusku, Severnej Kórei, na Kube. Spriatelí sa s nimi, bude sa s nimi porovnávať a keďže oni majú oveľa viac skúseností s utláčaním svojich národov, naučí sa od nich nové spôsoby utláčania a vykorisťovania vlastných ľudí.

Ak si myslíte, že Vami zvolený – dosadený diktátorko a silná ruka niečo zmysluplné presadí, urobí, alebo dokončí, ste na veľkom omyle. Jedine o čom pôjde je zabrániť dosiahnuť niečo niekomu inému. Silní diktátorkovia bývajú slabí a tak sa snažia oslabiť všetkých okolo seba. Keďže absentuje pocit zaviazania sa voličom, diktátorko neberie do úvahy nič, čo presahuje jeho osobné záujmy. Najmodernejší diktátorkovia majú jediný cieľ – umrieť v posteli ako miliardári. Obohacujú sa nezákonne a musia teda zlikvidovať justičný systém a za štátnych zamestnancov dosadiť lojálnych pätolízačov. Noví úradníci začnú okamžite vyberať bakšiš. Celá štátna a verejná správa bude skorumpovaná. Občania budú zúfalí, korupcia sa stane nespochybniteľnou. Bez úplatku sa nedostanete k základným životným potrebám ako sú školy, zdravotnícke, sociálne, alebo aj právne služby. Každý dosadený úradník bude očakávať Vašu lojalitu s diktátorkom a Vaše poníženie.  Na súdoch bude záležať iba na lojalite a bohatstve. Tí, čo nosia uniformu, budú musieť rezignovať alebo budú presadzovať rozmary jedného muža.

Zrúti sa ekonomika štátu. Zmizne konkurencia. Každý podnikateľ, ktorý bude chcieť prosperovať bude musieť uplácať oligarchov. Vlastniť malý podnik bude nemožné. Ako náhle sa Vaše podnikanie začne zviechať, niekto Vám ho ukradne. Na margo otázky, čo je lepšie pre ľudí, či nedokonalá demokracia, alebo nejaký typ diktatúry uvediem, že v tridsiatych rokoch malo Československo takmer rovnaké HDP ako Rakúsko a Nemecko, v  roku 1948 sme malo Československo HDP na úrovni Nemecka a jeho hodnota bola 128 % hodnoty HDP Rakúska. V roku 1989 na konci tragického experimentu s komunizmom, bolo HDP Československa na úrovni 35% Nemeckej a 40% Rakúskej ekonomiky.

Všetci okrem diktátorka a jeho rodiny schudobnieme.

Keď si myslíte, že ste teraz uvarený a obúchaný politickými spormi demokratických strán, že Vám ide hlavu roztrhnúť od toho čo všetko sa tu žvátla, vedzte, že keď zvolíte diktátorka, všetko sa naraz vyjasní. Nebude sporov. A aby neboli, budú fungovať donášači. Bez ponižovania sa k základným službám nedostanete. Budete mať zo seba zlý pocit. A budete dobre premýšľať o tom, čo poviete, pretože to môže byť neskôr použité proti vám. Verejný priestor zmizne. Prestanete chodiť do krčiem, na bowling, do gymov,  lebo si nebudete istí, či vás Váš sused na vedľajšej stoličke neudá. Kúpite si malú záhradku medzi koľajnicami a tam sa budete šepky rozprávať, ale len keď pôjde okolo vlak.  Nebudete môcť dôverovať nikomu. Ani kolegom, kamarátom, ani rodine. Politický strach Vám pokazí vzťahy a pohltí aj Vaše myšlienky. Ak nemôžete povedať, čo si myslíte, stratíte prehľad o tom, čomu veríte, a prestávate byť sami sebou.

Diktátorko nakoniec použije aj Vaše deti. Strach o deti je podstatou diktátorského režimu. Ak rodičia vybočia z radu, deti sa nedostanú na univerzitu, alebo stratia prácu. Vaše deti sa v škole naučia navzájom sa obviňovať. Prídu zo školy a budú Vám rozprávať propagandu, ktorú im tam vtlačili do hláv. A Vy budete vedieť , že to nie je pravda, ale nepoviete im to, že to nie je pravda, len aby ste ich ochránili. Vy vlastným deťom nemôžete povedať pravdu, alebo to, čo si myslíte, lebo to môžu zopakovať na verejnosti.

Možno si teraz myslíte, šak mu dajme šancu, tak tí tzv, demokrati už mali dosť šancí a všetko to tu zmrvili. Šak, keď to nebude fungovať , tak ho potom nezvolíme. Lenže diktátorko demontuje všetky demokratické nástroje. Urobí to tak, že zruší voľby, alebo ich zmanipuluje. Ak raz zvolíte diktátorka – spálili ste za sebou všetky mosty.

Vás možno diktátorko nezabije, bude mu stačiť elita národa. Ale budete to musieť žiť až do svojej smrti, dostatočne dlho , aby ste pochopili ako zle ste si zvolili. Budete žiť v strachu, lži, ponížení a v chudobe.

Preto chcem na Vás všetkých apelovať. Ja viem, že veľa z Vás sa roky borí, keď už nie s biedou, tak so životom bez rezerv, z ruky do úst. Viem, že ste mnohí na okraji záujmu aj tých tzv. demokratických politikov, nie ste docenení, nie ste zaplatení, žijete v zomierajúcich regiónoch na Gemeri, na Šariši, na východe republiky.  Viem, že ste chorí a nikto Vám nevie pomôcť, Viem, že sa mnohí staráte sami o jedno, alebo viac detí ledva , skomierajúco,  sa dožijete ďalšieho mesiaca. Chcem na Vás apelovať, aby ste veľmi porozmýšľali o pojmoch ako mierový politik, národný politik, konzervatívny politik. Aby ste si uvedomili, čo Slovensku zanechala vláda, ktorá tu vládla od roku 2006 s niekoľkoročnými výnimkami. Prosím Vás porozmýšľajte, či chcete pokoj a ďalšie zhoršovanie ekonomiky a chudobu. Zamyslite sa, či dáte hlas politickému zoskupeniu, ktoré nielen že zmizlo peniaze z rastu HDP, ale ešte Vás chce aj zotročiť.

Tento blog je inšpirovaný článkom Fantázie o vláde silnej ruky a realita diktatúry od Timothy Snydera v denniku n: https://dennikn.sk/autor/timothy-snyder/